Zástupkyne ženských hnutí chcú, aby sa im premiér ospravedlnil za sexistické vtipy, ktoré ich urážajú a vraj len pomáhajú šíriť rodovú nerovnosť. Ak sa niekto na vtipoch nezabáva, to ešte nie je žiadna dráma. Ak je ale niekto tak úzkoprsý, že sa kvôli žartom uráža a chce ich vytlačiť z verejnosti, tak to už, milé dámy, prestáva byť naozaj sranda.

Cez víkend sa v Bratislave uskutočnila vraj najväčšia protivládna demonštrácia. Mala vyslať jasný signál do ostatných regiónov Slovenska. Nepodarilo sa.

Recept na komentár v Pravde je jednoduchý. Stačí nájsť terč kritiky, univerzálneho vinníka a viesť na niekoľko odsekov krčmové reči. Potom sa ľahko dočítame napríklad nezmysly o tom, že za zlú hygienu bežných ľudí môžu špinavé praktiky v politike.

Tá škrobená zóna VIP hostí pôsobila ako retardér skvelej atmosféry, autentickosti – hm, a pohody. Škoda.

Myslia najmä na žalúdok, osobný prospech a bezproblémovú cestu za diplomom. Nemajú odvahu, sú neschopní združovať sa a adekvátne vyslovovať svoje požiadavky. Jediné, čoho sa nevzdávajú je cynizmus, sebaľútosť a malomyseľnosť.

Sama pritom zlyhala. Prichytil ju vtedy pri tom Eugen Korda.

Španielska vláda chce zakázať vysielanie televíznej reklamy na prípravky na chudnutie a niektoré kozmetické prostriedky pred 22. hodinou. Chce tak bojovať proti poruchám stravovania. Aký naivný pokus.

Správa o poľských bojovníkoch za sexuálnu zdržanlivosť v niečom pripomína Orwellov román 1984.

Myslím si, že pre literatúru je kríza plodným, najplodnejším stavom.

Popri rozruchu na domácej politickej scéne sa minulotýždňové rozhodnutie Ústavného súdu obišlo takmer bez pozornosti. Je to škoda, lebo súd dal zelenú zákonu o slobode náboženskej viery, ktorý patrí k najtvrdším vo vyspelých krajinách sveta a je vraj porovnateľný s právom v strednej Ázii.

Cirkev kozmickej univerzálnej lásky, Maďarský zväz bosoriek, Spoločnosť neskorého dažďa Maďarsko, Spoločnosť olivovníkov... Hľadajte v Maďarsku.

Je nebezpečné nazvať hlupáka hlupákom, zlodeja zlodejom, ženu ženou a cigánsku otázku spoločenským problémom. Vraj to nie je správne.

Sú tie tituly naozaj tak dôležité? Naozaj? Aj keď všetci vieme, že nemajú žiadny relevantný obsah a nezaslúžia si ani výnimočnú vážnosť? Je skutočne potrebné písať si všetky tituly pred aj za meno? Nestačil by ten, ktorý definuje najvyššie nadobudnuté vzdelanie?

Možno sú tie reči o Pohode a jej tragickom predčasnom konci prehnané, patetické a cynické, ale o jednom svedčia: Pohodu majú ľudia radi.

NASA umožňuje komukoľvek poslať svoje meno na Mars